Zvolenský zámok

Neuveríte, najskôr som bol poľovníckou kúriou.

Môj vznik spôsobil postupný úpadok slávneho Pustého hradu, keďže on prestal spĺňať nároky panovníckeho dvora ja som im však vyhovoval. Bodaj by nie, bol som nový, moderný, dal ma vybudovať Ľudovít z Anjou na sklonku 14. storočia.

Moje múry obýval aj Ján Jiskra z Brandýsa, neskôr ma zvykol navštevovať kráľ Matej Korvín s manželkou Beatrix. Práve jej vďačím za financovanie stavebných úprav, ktoré ma zmenili na komfortné sídlo.

V čase tureckého nebezpečenstva som bol aj protitureckou pevnosťou. Keď nebezpečie pominulo, stal sa zo mňa opäť zámok. Dnes mám tú česť, že vo mne sídli Slovenská národná galéria.

Zvolenský zámok ukrýval počas rokov 1619-1621 kráľovské regálie vrátane svätoštefanskej uhorskej koruny. Strážil ich ako oko v hlave.

Sedmohradské knieža Gabriel Bethlen, ktorý viedol stavovské povstanie proti Habsburgovcom, v októbri 1619 obsadil Prešporský hrad a následne rozhodol o trvalom umiestnení koruny a korunovačných klenotov na Zvolenskom zámku. Dopravili ich tam 29. novembra 1620 a 29. januára 1621 uzatvorili v samostatnej miestnosti železnými dverami. V rozpore s pôvodnými plánmi boli 28. apríla 1621 prevezené do Košíc.

Zvolenský zámok zažil kráľovské zásnuby. Vo februári 1380 sa Ľudovít I. Veľký stretol s Leopoldom III. Habsburským, aby uzavreli dohodu o sobáši Ľudovítovej dcéry Hedvigy a Leopoldovho syna Viliama. Miestom zásnub bola pravdepodobne kaplnka zámku.

O sobášnej politike sa v ňom zrejme rokovalo aj v decembri 1380, kedy bolo dohodnuté uzatvorenie manželstva medzi Ľudovítovou dcérou Máriou a Žigmundom Luxemburským. Významné stretnutie sa tam odohralo tiež v júli 1382, kedy Ľudovít I. zvolal do svojej poľovníckej kúrie kapitánov Poľského kráľovstva prisahať vernosť jeho budúcemu zaťovi Žigmundovi.

Zakladateľ sídla Ľudovít z Anjou na zámku privítal významných hostí. Medzi nimi i českého kráľa Václava IV. a tak isto budúceho cisára Žigmunda Luxemburského.

Ako sa dostaneš na miesto?